Rozdávaj viac lásky

Autor: Adriana Hricková | 20.4.2011 o 16:12 | (upravené 25.4.2011 o 14:06) Karma článku: 4,81 | Prečítané:  434x

Je na kolenách, nohy odmŕzajú a on hovorí: „ Rozdávaj viac lásky.“ Ľudia okolo mňa si ju zaslúžia. A ak si ju aj nezaslúžia, potrebujú ju. Každý chce byť milovaný. Aj keď ešte nie všetci o tom vedia. Milujeme a nežijeme iba pre seba. Nevystrašia nás tak vákuové stavy. Občasná alebo sýta linka na líci začne žiariť.

Zvykneme sa nevedomky klamať. Vravieť, že šťastie sa konečne unavilo. To sme iba poriadne prepláchli oči, vyčistili uši a obliekli sa do farieb. Pritom obľúbená je stále čierna.

Rovným perám vyťahujeme kútiky dohora. Pritom nie svoje. Niekedy sa treba poriadne zapotiť  alebo použiť acetón na rozpustenie lepidla. Nemusia to vrátiť, ale aj vaše budú hore. Potom je už iba na nemej tvári a zatiahnutej lúke. Pretrhne potravinový reťazec duší alebo sa stiahne do kúta s láskavými kvapkami? Oči kňučia, cítia vyprchanie ich účinku. Hlasno závidí kútikom tam hore. Pritom je úplne ticho. Čo teraz? Padať, vstávať alebo ostať bosý a nahý v búrke sám?

Práve preto, že tu nie sme na suchej púšti ako prst, sejeme pšenicu alebo šliapeme po burine.  Aj zo zlatého klasu môžeme spraviť šťavnatý koláč na cestu. Aj na burine môžeme rozložiť bielu plachtu a hádať na nej zvieratá na nebi. Keď zaprší, zmokneme. Keď vypečieme múku, nebudú koláče ani chlebík. Netreba utekať do tienistého kúta. Díleri láskavých kvapiek zrazu nie sú.

Mokla. Evine rúcho v požičovni nemali. Nevedomky  klamala a šepkala si, že ľúbi. Narážala do vákuových stien a živorila zo závistlivých príbehov a sýto modrých tónov. Unášali do sladkokyslej minulosti a neobrúsenej budúcnosti. Prítomnosť sa časom prestala chvieť.

Skúšala mäkké láskydrogy po kútoch. Postupne sa lieči. Neverila, že raz bude treba. Odhalila dlhodobého dílera.

Príjemne páli slnko. Započúvala sa do svojej piesne. Pritom pozorne číta z otvorenej knihy. Na medziriadky si však berie lupu. Baví ju to, aj keď  sú pery rovné alebo líca rosí hmla. Obrázky nie sú vždy také, ako ich vidíme v hľadáčiku. Ale to nás učili už v škôlke. Kakao s kožkou. Ešte teraz sa šplhá žalúdok.

Zistila, že je netypická bobula. Aj trpká, kyslá, bez chuti. V poslednom čase aj sladká. Pritom podobné môžeme zbadať v záhrade alebo na trhu. Netreba ich hľadať. Táto nedá ochutnať každému.

Nemilovala, nevedela, čo je číra blízkosť. Keď to viete, pečte, ukazujte na nebo. Oni to potrebujú, aj keď si nezaslúžia. Najskôr nepoďakujú. Vy sa nasýtite a oni  časom zistia, že si zahryzli. To je tá droga. Tá láska. Tak vše družná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?