Povianočná a novoročná dumka

Autor: Adriana Hricková | 1.1.2012 o 15:43 | (upravené 1.1.2012 o 17:49) Karma článku: 5,05 | Prečítané:  476x

Prehnane skorú vianočnú reklamu a marketing aspoň vedome ignorujem, nesledujem vianočné filmy, nepočúvam komerčné rádiá (hoci včera som sa prichytila, ako si sama dobrovoľne zapínam Mariu Carey a jej All i want for Christmas is you počas programu v Disneylande (no čo, mám rada jej hlas a vyrastala som na MTV)) a Vianoce som necítila. Necítila som ich moc, ich jedinečnosť a ich posolstvo. Možno pre sprievodné aktivity, ale sviatky nie sú o materiálnych túžbach a presýtenom pôžitku. Aspoň myslím.

Pri štedrovečernej večeri sme nepočúvali koledy, ani stromček som opäť nestavala. Aspoň pri vymýšľaní, dávaní a prijímaní darčekov ma nachvíľu prekvapila jedinečná radosť a zvláštny lenivý pokoj. Jediné miesto, kde som nahmatala dôkaz Vianoc, bol kostol. Spievali sme koledy (piesne, pri ktorých sa človek nemusí tváriť, že pozná slová, a tak Mu schuti zanôtil), prijímam tematické dary slova a po omši sa menej ponáhľame domov než v ostatné dni v roku. Viac sa usmievame cestou domov a objavuje sa aj viac ženských rúk per pazuchu manželov, možno iba preto, že vonku sa viac šmýkalo, ale teplý dotyk ostáva.

S pocitmi to nebolo inak ani včera. O pár hodín mal odísť istý čas. Keď  sa mi občas nachvíľu podarí nahádzať starý rok do gule a pozerať sa ako padá „sneh", keď ňou zatrasiem, moja pamäť sa obmedzí iba na posledný rok. Čo sa vtedy významné stalo (na nepríjemné veci rýchlo zabúdam, pokiaľ nie sú hlboké), a čo všetko som mohla stihnúť a nestihla a možno už ani nikdy nestihnem. Ale veľmi sa takýmito myšlienkami netrápim alebo nezaťažujem a iba asi slepo pokračujem niekde. Tuším, že  príde aj prirodzená sumarizácia a hĺbková sebaanalýza, no nemuselo to byť práve včera alebo dnes.

A tak bol Silvester. Našťastie príjemne iný ako ostatné, viac rodinný. Alternatívy posledného večera po silvestrovskej večeri vyzerali rôzne neslávnostne. Pri Peliškách v posteli, spaním alebo niečím podobným nič nerobením. Skončil spoznávaním, nostalgiou, prechádzkou, smiechom, rozhovorom o budúcoročných víziách, predpolnočným krátkym trávením všeličoho možného, čo stoly dali, detským šampanským, sledovaním pyrotechniky, pouličného zbližovania sa, vše družnej lásky, potom nepomenovateľným tancom pri stromoch a asociáloch v parku, stretnutím vysmiateho žltého drozda s britskou mikinou a nakoniec príjemnou únavou pod teplou perinou v náručí.

Tupý pocit včerajška opäť dobehla radosť, pokoj, úprimná prosba a poďakovanie na novoročnej detskej omši. Úprimné veselé vinšovačky tenkých hláskov rozohriali hádam každého. Svet a ľudia mi aspoň nachvíľu pripadali o kus lepší, krajší a svetlejší. Vonku nebol všade neporiadok po silvestrovských zábavkách ako inokedy a doma ma čakala pokojná rodina. Žiadne napätie, strnulé tváre. Iba nezvyčajný pokoj a možno aj niečo ako láska. Viem, že ma táto patetická novoročná chvíľka možno už o pár hodín prejde. Je fajn, že sa cestou zastavila aj u mňa.

Popri  jedení dobre odstátej novoročnej kapustnice, mi mama kázala prepnúť na program so santovským filmom, kde sluha prehováral do duše: „Ľudia nechcú, aby sa cez sviatky všetci ostatní na nich iba usmievali."  M mi tiež predvčerom povedal, že by ma nechcel bezchybnú.

Každému prajem, aby mal ďalšom roku života všetko, čo potrebuje, občas aj trochu navyše, ale hlavne, aby popri všetkom životnom pozemskom snažení, mal dostatok času na najbližších a zažíval obojakú nasýtenosť viac než raz, dvakrát do roka.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?