Živý kvet

Autor: Adriana Hricková | 14.9.2012 o 14:08 | (upravené 14.9.2012 o 15:14) Karma článku: 4,38 | Prečítané:  463x

Pred nasťahovaním bolo v našom nájomnom byte približne 13 kvetináčov, v ktorých boli kvety. Okrem toho, že sa mi nepáčili, zaberali miesto. Myslela som, že im ušetrím rôznodlhý život tým, že si ich neponecháme. Majiteľ si zobral každý jeden so sebou a byt nám ostal bez akejkoľvek zelene.

Od bulharskej susedy, ktorá má niekoľko desiatok metrov štvorcových starostlivo pestovanej kvetinovej záhrady, sme dostali do daru a života dva v jednom ťažký a stredne veľký kvet v kvetináči. Minke raz počas susedskej komunikácie z osamelosti cez plot povedala, že ho nedá nikomu, ani keby čo bolo. Akurát plodil. Sýtočervené kalíškové kvety, ktoré na druhý deň mäkkli a nechali sa podmaniť gravitácii.

Dostali sme prvý kvetináčový kvet a mňa zastihla potreba zachrániť ho. Istý čas, kým som si nezabudla spomenúť, že mu treba kúpiť podnos, obzeral svet z balkóna v červenom vedre od ktoviečoho. A kvety úplne uhynuli. Minka mi vyzistila, ako sa máme oňho starať, že rodí asi dvakrát ročne a že sa nemám strachovať, lebo možno práve nastal čas odkvitania. Potrebovala som tomu uveriť.

Nevedeli sme mu nájsť miesto v našom prechodnom domove, lebo každučký možný priestor na položenie sme už zaplnili materialistickými pomocníkmi a parapety máme úzke. Zatiaľ sa na nás díva z vrchu chladničky. Že vraj by som sa s ním mala rozprávať, aby neuhynul. Skúšala som to. Bolo to kostrbaté, prázdne, skôr informačné a bezmocné. Často neviem verbálne komunikovať ani z ľuďmi. Ale aspoň približne viem prečo.

Je živý. Dušu najskôr nemá, ale vníma a reaguje. Či sa smejeme, trápime, spievame alebo prevláda ticho a pokoj. Farbu má zdravú, takže sme mu najskôr vytvorili vhodné prostredie a ľady sa časom prelomia. Budeme sa všetci cítiť skoro ako doma.

Chceš otriasť mdlobu, starosť, zahnať nepriaznivé myšlienky, zabudnúť na neprávosti a denný chaos? Choď od toho všetkého preč iba s dokladmi a fľašou vody v kapse privoňať matičke zemi. Alebo sa vyrozprávaj kvietkom, keď ich budeš polievať, nech ti to bude akokoľvek divné. Myslím, že sa uľaví. Teda, malo by sa. Ešte neviem.

U nás sa ani nekričí, slnko do nás svieti väčšinu dňa, rozdávame lásku a veľa varíme. Myslím, že je to ona, a tak som jej darovala meno a zoznámila ju s Michalom. „Ahoj Trojana, páči sa mi tvoje meno", snažil sa urobiť dojem.

Každý kvet má svoj príbeh. Ten náš práve začína a bude dlhý.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?