Kto, som, prečo som, kde je moje miesto, aký má toto všetko zmysel? Čo všetko by som mala v živote stihnúť, robiť, aby som tešila blízkych a spokojná odchádzala. Čo je skutočne dôležité? Peniaze, úspech, navarený obed, uprataný byt?
Len veľmi ťažko sa nútim do pokrokového fungovania v spoločnosti a pre moju lenivú prispôsobivosť sa cítim vyradene, mimo príležitosť. Teším sa so všetkého starého a funkčného, ošumtelého, prírodného a prirodzeného. Niekedy, keď si mi môj svet prisadne na plecia, mám chute zbaliť všetky ideály a zvykať si na život niekde v lazoch, naučiť sa nebáť hadov, medveďov, lúčnej háveďe a ticha. Rozprávať rozprávavky, šiť, variť, prijímať život so všetkým, milovať a dávať.
Moje hlboké občasné túžby nateraz však potlačím do správneho časopriestoru, pokým sa nebudú chcieť vrátiť alebo stať.
Teraz žijeme inak, tak ako sa len dá.
Narážajú do mňa slobodné príbehy. A tak rozmýšľam, čo mám spraviť, aby som sa mohla nechať inšpirovať, nájsť si svoju pozemskú slobodu. Alebo keď budem slobodná duchovne, do tej pozemskej sama od seba prenikne? Alebo slobodná duchom ľahšie zvládnem pozemskú neslobodu.
Priväzujem sa o neplodnú jabloň a vyzerám tie správne smery so strachom, aby som sa neobesila ako pasúca sa hlúpa koza.
Je toľko možností, na ktoré sa cítim aj nie. Neviem, koľko času tu ešte máme, a tak som z existenčností zmätená a vyčkávam, asi trochu netrpezlivo, na prvú výplatnú pásku alebo aspoň vyrovnanosť.
