Bloghttp://hrickova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskVečná pamiatka (hrickova)Pred vyše rokom som predložila diktafón pred ústa Tiborovi Huszárovi. Takmer nepripravená spoločensky aj inak, som mu chcela položiť pár spontánnych otázok. Hovoril hodinu. Hostitelia naňho možno už aj netrpezlivo čakali a ja som ho nechala. Tak ako skoro vždy. Málokedy prerušujem odpovedajúceho a potom sa hlúpo dlho hrabem v nahratých stopách.Thu, 03 Oct 2013 17:02:05 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/338885/Vecna-pamiatka.html?ref=rssStojím a čakám (hrickova)Pristihnem sa počas starania sa o zdanlivé existenčnosti, ako ma napáda stav bytia. Otázky, ktoré som prvýkrát počula na náuke o spoločnosti, ma prekvapujú v uponáhľaných krokoch. Pýtam sa prečo práve teraz, teraz je ten čas prestať len tak žiť a začať sa pýtať a hľadať? Malo to prísť dávnejšie? Zjavne máme každý svoje tempo bytia, žitia.Tue, 16 Jul 2013 12:02:38 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/333179/Stojim-a-cakam.html?ref=rssDoznievanie (hrickova)Niekedy je to aj ticho, čo nás posotí svojou rozmanitosťou k veľavýznamným činom, presvedčeným krokom alebo iba k predstavám pohltených životom.Tue, 01 Jan 2013 17:15:18 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/317267/Doznievanie.html?ref=rssMalá jesenná výpoveď (hrickova)Úvody by mali byť pútavé a sťahovať pod ďalšie riadky (..znie to asi ako veta, ktorá ľuďom za katedrami neohrabane zvyšuje tlak: „Hoci nie som dobrý rečník", ....Thu, 01 Nov 2012 17:54:48 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/312156/Mala-jesenna-vypoved.html?ref=rssŽivý kvet (hrickova)Pred nasťahovaním bolo v našom nájomnom byte približne 13 kvetináčov, v ktorých boli kvety. Okrem toho, že sa mi nepáčili, zaberali miesto. Myslela som, že im ušetrím rôznodlhý život tým, že si ich neponecháme. Majiteľ si zobral každý jeden so sebou a byt nám ostal bez akejkoľvek zelene.Fri, 14 Sep 2012 14:08:47 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/308038/Zivy-kvet.html?ref=rssSila okamihov (hrickova)Mohla by byť magická a ja vlastne verím, že bude. Magická preto, že si niekto niekedy povedal, že niektoré čísla majú význam, symboliku a sú magické. A potom špeciálne magický, preto, že ženy to tak občas cítia, keď sa má stať niečo plné a čo sa aspoň na istý čas zapamätá.Thu, 21 Jun 2012 12:50:08 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/301646/Sila-okamihov.html?ref=rssNepriesvitná (hrickova)Od čias základoškolských lavíc si spomínam, ako som si priťahovala magnetické pole neviditeľnosti. Zapla som si najvrchnejší gombík a kráčala si prikrčene pomedzi viditeľný svet. Zdanlivo záchranný plášť drobného mikrosveta ma vedel bleskom opustiť. Stratila som sa schúlená v momente? Nahá, odhalená? Áno. Zaradiť sa do radu nejednotného davu bolo treba, nechcene s hlavou dole a tenkým jemnohláskom.Sat, 24 Mar 2012 11:25:44 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/294242/Nepriesvitna.html?ref=rssIlúzia, výživa moja (hrickova)Na 45 percent ma vychovala televízia. Od detstva som svoju fantáziu vyživovala ilúziou, tĺkla realitu a neskôr sa utešovala, uháňala do pohodlnej „reality“. Žila pre ťažké vzdychy a slová ako „aj ja raz budem, zažijem, stretnem, ...“ Iba teraz nemôžem, lebo som sa nenarodila do onoho sveta, rodiny, krajiny. Ale Raz...Sat, 18 Feb 2012 14:46:16 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/290154/Iluzia-vyziva-moja.html?ref=rssStalo sa (hrickova) Thu, 26 Jan 2012 14:24:44 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/287347/Stalo-sa.html?ref=rssNič nové, iba premeny a doba (hrickova)Znovu cítim, že starnem. Vidím seba v zrkadle. Vidím staré fotky a seba chudšiu s hladšou a jasnejšou pleťou, rôznymi účesmi (teraz sa strihám, iba, keď sa končekom zunoval život vlasu a rozhodol sa utekať, alebo keď sa zunujem sama sebe). Triezvej mi príde zle z opitých ľudí a zúfalých ľudských oparov, a keď trhám lístky otcom a matkám s deťmi, tlačia sa mi slzy do očí. Pohodlnosť a spokojnosť odmietla nepodanú pozvánku medzi umelé svetlá, masky masiek. Utešene si nastokla chlpaté papuče a zaspala v nich. Zrazu je všetko inak. Nad hlavou mi svieti akurátna dvadsaťtrojka. Nebedákam, iba by som pár povrchných vecí vrátila späť. Moja mama sa v tom veku stala matkou. A ja sa pripravujem neopakovať chyby.Thu, 19 Jan 2012 09:47:56 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/286618/Nic-nove-iba-premeny-a-doba.html?ref=rssPovianočná a novoročná dumka (hrickova)Prehnane skorú vianočnú reklamu a marketing aspoň vedome ignorujem, nesledujem vianočné filmy, nepočúvam komerčné rádiá (hoci včera som sa prichytila, ako si sama dobrovoľne zapínam Mariu Carey a jej All i want for Christmas is you počas programu v Disneylande (no čo, mám rada jej hlas a vyrastala som na MTV)) a Vianoce som necítila. Necítila som ich moc, ich jedinečnosť a ich posolstvo. Možno pre sprievodné aktivity, ale sviatky nie sú o materiálnych túžbach a presýtenom pôžitku. Aspoň myslím.Sun, 01 Jan 2012 15:43:45 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/284797/Povianocna-a-novorocna-dumka.html?ref=rssPrázdny tanier aj cez Vianoce (hrickova)Myslím, že to začalo vtedy, keď pribudla prvá prázdna stolička pri spoločnom stole života. Už roky neklopú na dvere mojej mysle predstavy o pohreboch blízkych, ktoré ešte neboli. Občas vypadnem z okna, keď prášim ťažké deky, občas ma prejde auto v nepozornosti, občas ma niekto (ne)náhodne postrelí. Nie preto, že by som chcela, ale preto, že sa to môže kedykoľvek stať. A zrazu nebudem. TU.Fri, 16 Dec 2011 10:04:20 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/283466/Prazdny-tanier-aj-cez-Vianoce.html?ref=rssTelo a duša (hrickova)Duši rozmazávam tvár. Najradšej som nahá v stojacej izbovej teplote. Ide o telo. Z rôznych buniek, tkanín, orgánov. Starám sa oň, vidím ho, cítim ho, ukazujem ním podstatu.Wed, 12 Oct 2011 09:33:49 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/277616/Telo-a-dusa.html?ref=rssZmena je život (hrickova)Nechtiac som vytrhla nabíjačku z notebooku a v momente sa so mnou prestal baviť. Nikdy sme neboli najlepší kamaráti, ale toto nech mi už viac nerobí. Stres, panika. Kde je tá hlúpa šnúra? Akoby som v sekunde stratila aj hmat a v tej tme aj zrak. Odkedy som televíziu zavrhla ako tichú vernú spoločníčku, votrel sa mi do priazne tento technický blázon. Neraz dostal jednu zaucho a korunovaný prívlastok navyše. Kvári mi chrbticu a rád si vynucuje nevyhnutnú pozornosť. Beztak  mu dávam takmer denne šancu plniť jeho poslanie. Je až blažený pocit ho na deň dva zanedbať. Vo vzťahu „berry" vs. laptop sa nehanbím tváriť ako egoista.Sun, 09 Oct 2011 12:14:31 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/277320/Zmena-je-zivot.html?ref=rssPrvá naozajstná voňavka (hrickova)Cítim, že starnem. Ešte pred rokom by som bola niekde von alebo aspoň na Dirty Disco Rockers v Čajovni. Tento unavený pocit splodil myšlienku. Niekedy sa iba zdá, že bolesť ubíja. Ukrajuje si ako zo sviatočného sendviča, ale nakoniec aj tak vyživí odumierajúce korienky. Každým ránom doleje kúsok, hoci aj prehnitej vody z lúčnych kvetov. Ako si zašliapnutá prázdnota nalieva hnilobné drinky do žíl, začne raziť svojím vypestovaným smradom. Obklopí sa podobne pritiahnutými nášľapnými mínami.Fri, 30 Sep 2011 23:04:05 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/276724/Prva-naozajstna-vonavka.html?ref=rssŽivot so strachom (hrickova)Ani neviem ako sme sa spoznali, ako sme sa dotkli dlaňami. Volám ho Belo. Je veľmi prostý, väčšinu si rýchlo získa. Nebadane som väčšina tiež, v triezvosti nechcená. Čas s ním si poriadne ani neuvedomím. Ako keď som s polovičkou ostatného života. Blankytnú modrú už pohltilo trblietavé nebo – pozorujem cestou naspäť.Thu, 01 Sep 2011 10:10:13 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/274447/Zivot-so-strachom.html?ref=rssHudba ako únikový východ (hrickova)Zavrieť oči a opustiť čas. Nájsť tú správnu a vnímať iba to, čo vpúšťa dnu. Prsty sa pomaly maznajú s príťažlivým vánkom, vlasom dávajú novú podstatu. Oči zvlhnú od sivastých mrakov alebo pocitu sladkosti. Možno práve to si potreboval.Thu, 28 Jul 2011 11:48:43 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/271711/Hudba-ako-unikovy-vychod.html?ref=rss...lebo život. (hrickova)Keby sme boli všetci zamilovaní (nie do seba), vychutnávali by sme sýtosť jarných farieb, sledovali ako sa bavia drozdy v zeleni, lapali vôňu orgovánov na zaprášenej ulici alebo sa usmievali na šéfa a zadívali sa na jeho kyslú vrásku medzi obočím. Predstavujem si ako by mal každý hopsavú chôdzu, bol prívetivý, zábudlivý, nepozorný a tak trochu ako na ľahkých drogách. Nie, nie to je moc psycho a náznak ružovej. Sladké mám rada, to musí ostať.Fri, 27 May 2011 13:58:11 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/266336/lebo-zivot.html?ref=rssRozdávaj viac lásky (hrickova) Je na kolenách, nohy odmŕzajú a on hovorí: „ Rozdávaj viac lásky.“ Ľudia okolo mňa si ju zaslúžia. A ak si ju aj nezaslúžia, potrebujú ju. Každý chce byť milovaný. Aj keď ešte nie všetci o tom vedia. Milujeme a nežijeme iba pre seba. Nevystrašia nás tak vákuové stavy. Občasná alebo sýta linka na líci začne žiariť.Wed, 20 Apr 2011 16:12:50 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/263018/Rozdavaj-viac-lasky.html?ref=rssPravidelne vetrám (hrickova)Vietor chumelí vlasy, neuhýba, chce sa obtrieť o každého. Kradne slnečne jarné úsmevy a ponáhľa sa. Odnáša ich tam, kde to potrebujú slané tváre a oči bez bázne. Však, keď sa unaví, pokrkvané grimasy sa uvoľnia. Nedokonalé účesy starostlivých kreatúr budú opäť lesklé a umelé. Migrenici odľahčia pečeň a ja si pôjdem konečne zformovať zdravého ducha v krivkovom tele.Wed, 13 Apr 2011 13:38:18 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/262330/Pravidelne-vetram.html?ref=rssPrekvapené úsmevy (hrickova) Ešte nevyberám jedinečný ďalekohľad z bazára, pretože sa bojím, čo mi opäť neukáže. Len prednedávnom som v ňom dobrodružne cestovala, učila sa všetkému, čo som kedy chcela vedieť. Posúvala som hranice neprekonateľného „berry -ja“, zútulňovala svoje vysnívané útočisko, kde som nepozývala sympatizantov tajomnosti na krátke vydýchané noci.Sat, 26 Feb 2011 00:59:31 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/257773/Prekvapene-usmevy.html?ref=rssSlzy (hrickova) Žiadne slané potoky riek, jazerá morí. Ale telové rozpínavé korene na tvári, čierne zmyselné čarnabice pod okom, na líci, brade, zemi, papierke. Vedia prečo spadli z vrcholu kútikov a maľujú si po koži. Sun, 02 Jan 2011 02:33:17 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/252014/Slzy.html?ref=rssHojdačka (hrickova) Roky naťahujú ruky, aby pomohli novému vstať z prachu a nechať sa vyzdobiť na nečisté plátna. Každý rok má iné súradnice, rovnice. Nepochopene sa lámu závity v hlave, aby sa postúpilo do ďalšieho kola. Niekedy sa stojí uprostred magnetického poľa a nie a nie sa pohnúť. Kolenačky po hmate treba nájsť kľúčik pre ďalšie dvere. Inokedy sa povaľuje na ceste, padne na hlavu, nikdy sa nenájde alebo sa dvere zázračne otvoria kancelárskou spinkou alebo zasúvacou sponkou ako v „napínavých“ filmoch.Sun, 26 Dec 2010 21:04:25 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/251533/Hojdacka.html?ref=rssKatrina (hrickova)Umývam riady, zima sa mi snaží votrieť pod tričko a myšlienky opäť neklopali. Ruky pracovali, pokožka mäkla a oči čítali. O tom aká je pominuteľnosť fajn a čas najlepší medikament.Fri, 24 Dec 2010 16:39:12 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/251397/Katrina.html?ref=rssS hrošou kožou sa na (ne)štastie odvážim vrátiť (hrickova)Negatívy s krajšími zajtrajškami a mäkkým úsmevom dohorievajú na pracovnom stole. Malí mužíčkovia, čo riadia hlavu opäť zablokovali dôležité páky. Orientačný zmysel v mapke života som mohla nadarmo hľadať po všetkých taškách. Bez ničoho som vstúpila do ringu ako malá bezvýznamná myš. Piesok sa dostal očí. Neľútostná šelma si iba odgrgla po ľahkom predjedle. Označkovala si teritórium a teraz fučí do prachu, čaká na poriadny obed.Tue, 23 Nov 2010 00:12:02 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/248482/S-hrosou-kozou-sa-na-nestastie-odvazim-vratit.html?ref=rssOdplata plus genialita rovná sa gigant (hrickova)(recenzia k filmu Sociálna sieť)                                                                                                                                                                                                                                                                                               Nadišiel aj váš deň, kedy vaše oči uzreli „Welcome to facebook“, zvedavosť bola nezastaviteľná a spadli ste do jamy davového človeka? Ak áno, vitajte vo virtuálnom svete sociálnej siete, revolučného fenoménu. Určite budete zvedavý ako sa tento žralok dostal medzi vaše najklinkanejšie stránky.Sat, 06 Nov 2010 10:58:13 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/246665/Odplata-plus-genialita-rovna-sa-gigant.html?ref=rssPočkám si.. (hrickova)Teším sa z toľkých jesenných zemitých farieb, čo sa pozerajú na nás s pokojným poloúsmevom. Rozptyľuje myšlienky na atletickej dráhe. Stiahol ma za ruku, zametá so mnou ako vietor so šarkanom, čo si tridsiatnici púšťali pred rezervoárom. Tu pozri, aj tu ju cíť- neponáhľajúcu sa jeseň.Mon, 01 Nov 2010 15:11:08 +0100http://hrickova.blog.sme.sk/c/246112/Pockam-si.html?ref=rssČas vetrania (hrickova)Svet sa točí dookola, móda sa vracia, ľudia sú stále živočíšni, už nevysielajú filmárika a filmušku, technika vyrastá z plienok a vonku je zima.Sat, 16 Oct 2010 19:08:14 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/244446/Cas-vetrania.html?ref=rssBodaj by, bodaj by (hrickova)Vráť sa z obrazov späť do prstov a kresli, rozprávaj. Medzi riadky sa nechutne obsadila strojená bežnosť. Skús zobrať škrabku a strhaj ju dole ako kedysi gýčové tapety. Nech nezavadzia, nešpatí.Thu, 14 Oct 2010 18:34:08 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/244265/Bodaj-by-bodaj-by.html?ref=rssVeľa ježkov a jelene v ruji (hrickova)Rozpálené chodníky vychladli, už nedychčím, ani nestojím. Vandrovná je odložená medzi horšie časy alebo dni nevypočutých potrieb. Spomienky, ľudia, asociácie budú mi už iba občas lietať nad hlavou. Občas ju skloním dole, občas hore. Občas sa zasmejem z ničoho nič ako blázon, občas si budem trhať pery, ako to mám v zlozvyku.Mon, 27 Sep 2010 13:40:05 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/242657/Vela-jezkov-a-jelene-v-ruji.html?ref=rssLíška (hrickova)Skrčené prsty v kolenách. Čo sa to deje?! Najprv strašili rýchle jesenné stupne a potom zahrialo čosi ako babie leto? Predčasne sa nedopatrením prehrabávam v odpadkoch minulého roka. Vtedy sa vstupovalo do sveta bosými nohami. Dnes si už nastoknem aspoň papuče a skrotím úsmev.Tue, 14 Sep 2010 19:42:58 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/241343/Liska.html?ref=rssNie je náš čas (hrickova)Ešte si mi neprišiel naproti a neschoval nás pod dáždnik. Ešte netreba. Mám oranžový pršiplášť. Nehanbím sa. Keď prídeš, schováš nás pod dáždnik.Sat, 04 Sep 2010 18:49:24 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/240393/Nie-je-nas-cas.html?ref=rssKeď pršalo a hrala Hallelujah.. (hrickova)Každý deň na nástenku prežitia prišpendlíkujem či už „berry“ úsmev, tichý plač, bránicový smiech, zničený pohľad, pokojnú spokojnosť, závan nepochopenia, vernú priateľskosť, premenlivú neistotu, ihravú hrdosť...Sat, 28 Aug 2010 13:53:18 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/239602/Ked-prsalo-a-hrala-Hallelujah.html?ref=rssPriaznivá duša.. (hrickova)Niekoho mám. Môj svet rozkvitá farebnosťou náhody. Aj vtedy natiahla svoje mocné krídla a zatrepotala nad zaprášenou hlavou.Thu, 12 Aug 2010 22:31:01 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/238027/Priazniva-dusa.html?ref=rssVietor, listy a bodkočiarka (hrickova) Ošúchaný, za to spoľahlivý ďalekohľad zaostril. Vábivý valčík utíchol. Listy padli, našli si miesto. Na zemi. Nemajú najpriaznivejšiu pozíciu. Nikdy nevedia, kedy opäť zaduje vietor a unesie ich preč. Zo zeme.Mon, 09 Aug 2010 21:49:58 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/237725/Vietor-listy-a-bodkociarka.html?ref=rss...(3). (hrickova)Rozdúchané popadané listy opäť zdvihol vietor. Letia si a nevedia kam. Nechajú sa viesť časom.Cesta starým vlakom trochu neistá, no celkom sýta dobrodružstvom. Spadli v cieli, rozplynuli sa na usmievavé myšlienky.Thu, 29 Jul 2010 00:30:15 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/236515/3.html?ref=rssMore (hrickova)Je hlboké a zradné. Láka nevedome odvážnych, no nakoniec zbabelcov.Tue, 29 Jun 2010 01:25:46 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/233648/More.html?ref=rss...(2). (hrickova)Spoznávam, otváram dvere do nových svetov. Ochutnávam, riskujem. Na striebornej tácke prinášam bijúce srdce s menšími a väčšími rankami v trasľavej ruke. Prečo?Mon, 28 Jun 2010 00:31:31 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/233553/2.html?ref=rssNa ostrov (hrickova)Vanda neznáša stereotyp. Nevydrží dlho na jednom mieste. Prešli dva roky. Neuniesla tlak a veľkosť mesta Bluth, kde sme žili naposledy. Uponáhľanosť, zvýšený strach o holý život, prehnaný materializmus. Nič, čo by jej výrazne imponovalo. No napriek tomu poslúži ako vábivá látka na napísanie novej knihy.Mon, 19 Apr 2010 20:56:45 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/226335/Na-ostrov.html?ref=rssPotulná clivota (hrickova) Mon, 19 Apr 2010 16:36:33 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/226316/Potulna-clivota.html?ref=rssPrvý trávnik (hrickova)Videla zrod trávnika. Od prvého zakopnutia, až po takmer položenie poslednej kachle jeho chodníka. Žila s ním, žila pre neho. Videla ako túži po starostlivosti, precíznosti, ako lapá po dychu a vyhadzuje každý jeden neživý balvan. Videla ako ho rozpustili kvapky neba, ako mu slnečné lúče vytvárali nový odtieň pleti a vysušovali pokožku. Videla ako mu zo semienok vyrastali prvé zelené páperia, ako sa miestami snažila prebiť nechcená ozdoba. Ako sa mu výhonky ťahali k nebu, ako sa mu pravidelne robil letný strih.Mon, 19 Apr 2010 14:24:31 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/226305/Prvy-travnik.html?ref=rss... (1) (hrickova)Zaklopal si na zapečatené dvere. Chvíľu bolo dusno v tichu. Prebrodila sa pomaly cez hustú hmlu pod nohami. Vrzgot. Predsa len otvorila. S očami dokorán nahliadla. Pokračoval už iba kvetnatý úsmev, slnko v duši a čisté slová v bohatom curriculum vitae.Mon, 19 Apr 2010 00:00:22 +0200http://hrickova.blog.sme.sk/c/226238/1.html?ref=rss