reklama
Adriana Hricková

Adriana Hricková

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

stále sa nachádza.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Večná pamiatka

Adriana Hricková

Večná pamiatka

Pred vyše rokom som predložila diktafón pred ústa Tiborovi Huszárovi. Takmer nepripravená spoločensky aj inak, som mu chcela položiť pár spontánnych otázok. Hovoril hodinu. Hostitelia naňho možno už aj netrpezlivo čakali a ja som ho nechala. Tak ako skoro vždy. Málokedy prerušujem odpovedajúceho a potom sa hlúpo dlho hrabem v nahratých stopách.

  • 3. okt 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 310x
  • 0
Stojím a čakám

Adriana Hricková

Stojím a čakám

Pristihnem sa počas starania sa o zdanlivé existenčnosti, ako ma napáda stav bytia. Otázky, ktoré som prvýkrát počula na náuke o spoločnosti, ma prekvapujú v uponáhľaných krokoch. Pýtam sa prečo práve teraz, teraz je ten čas prestať len tak žiť a začať sa pýtať a hľadať? Malo to prísť dávnejšie? Zjavne máme každý svoje tempo bytia, žitia.

  • 16. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 544x
  • 0
Doznievanie

Adriana Hricková

Doznievanie

Niekedy je to aj ticho, čo nás posotí svojou rozmanitosťou k veľavýznamným činom, presvedčeným krokom alebo iba k predstavám pohltených životom.

  • 1. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 356x
  • 0
Malá jesenná výpoveď

Adriana Hricková

Malá jesenná výpoveď

Úvody by mali byť pútavé a sťahovať pod ďalšie riadky (..znie to asi ako veta, ktorá ľuďom za katedrami neohrabane zvyšuje tlak: „Hoci nie som dobrý rečník", ....

  • 1. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 334x
  • 0
Živý kvet

Adriana Hricková

Živý kvet

Pred nasťahovaním bolo v našom nájomnom byte približne 13 kvetináčov, v ktorých boli kvety. Okrem toho, že sa mi nepáčili, zaberali miesto. Myslela som, že im ušetrím rôznodlhý život tým, že si ich neponecháme. Majiteľ si zobral každý jeden so sebou a byt nám ostal bez akejkoľvek zelene.

  • 14. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 524x
  • 0
reklama
Sila okamihov

Adriana Hricková

Sila okamihov

Mohla by byť magická a ja vlastne verím, že bude. Magická preto, že si niekto niekedy povedal, že niektoré čísla majú význam, symboliku a sú magické. A potom špeciálne magický, preto, že ženy to tak občas cítia, keď sa má stať niečo plné a čo sa aspoň na istý čas zapamätá.

  • 21. jún 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 474x
  • 1
Nepriesvitná

Adriana Hricková

Nepriesvitná

Od čias základoškolských lavíc si spomínam, ako som si priťahovala magnetické pole neviditeľnosti. Zapla som si najvrchnejší gombík a kráčala si prikrčene pomedzi viditeľný svet. Zdanlivo záchranný plášť drobného mikrosveta ma vedel bleskom opustiť. Stratila som sa schúlená v momente? Nahá, odhalená? Áno. Zaradiť sa do radu nejednotného davu bolo treba, nechcene s hlavou dole a tenkým jemnohláskom.

  • 24. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 423x
  • 0
Ilúzia, výživa moja

Adriana Hricková

Ilúzia, výživa moja

Na 45 percent ma vychovala televízia. Od detstva som svoju fantáziu vyživovala ilúziou, tĺkla realitu a neskôr sa utešovala, uháňala do pohodlnej „reality“. Žila pre ťažké vzdychy a slová ako „aj ja raz budem, zažijem, stretnem, ...“ Iba teraz nemôžem, lebo som sa nenarodila do onoho sveta, rodiny, krajiny. Ale Raz...

  • 18. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 512x
  • 2
Stalo sa

Adriana Hricková

Stalo sa

  • 26. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 388x
  • 0
Nič nové, iba premeny a doba

Adriana Hricková

Nič nové, iba premeny a doba

Znovu cítim, že starnem. Vidím seba v zrkadle. Vidím staré fotky a seba chudšiu s hladšou a jasnejšou pleťou, rôznymi účesmi (teraz sa strihám, iba, keď sa končekom zunoval život vlasu a rozhodol sa utekať, alebo keď sa zunujem sama sebe). Triezvej mi príde zle z opitých ľudí a zúfalých ľudských oparov, a keď trhám lístky otcom a matkám s deťmi, tlačia sa mi slzy do očí. Pohodlnosť a spokojnosť odmietla nepodanú pozvánku medzi umelé svetlá, masky masiek. Utešene si nastokla chlpaté papuče a zaspala v nich. Zrazu je všetko inak. Nad hlavou mi svieti akurátna dvadsaťtrojka. Nebedákam, iba by som pár povrchných vecí vrátila späť. Moja mama sa v tom veku stala matkou. A ja sa pripravujem neopakovať chyby.

  • 19. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 881x
  • 0
reklama
Povianočná a novoročná dumka

Adriana Hricková

Povianočná a novoročná dumka

Prehnane skorú vianočnú reklamu a marketing aspoň vedome ignorujem, nesledujem vianočné filmy, nepočúvam komerčné rádiá (hoci včera som sa prichytila, ako si sama dobrovoľne zapínam Mariu Carey a jej All i want for Christmas is you počas programu v Disneylande (no čo, mám rada jej hlas a vyrastala som na MTV)) a Vianoce som necítila. Necítila som ich moc, ich jedinečnosť a ich posolstvo. Možno pre sprievodné aktivity, ale sviatky nie sú o materiálnych túžbach a presýtenom pôžitku. Aspoň myslím.

  • 1. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 533x
  • 0
Prázdny tanier aj cez Vianoce

Adriana Hricková

Prázdny tanier aj cez Vianoce

Myslím, že to začalo vtedy, keď pribudla prvá prázdna stolička pri spoločnom stole života. Už roky neklopú na dvere mojej mysle predstavy o pohreboch blízkych, ktoré ešte neboli. Občas vypadnem z okna, keď prášim ťažké deky, občas ma prejde auto v nepozornosti, občas ma niekto (ne)náhodne postrelí. Nie preto, že by som chcela, ale preto, že sa to môže kedykoľvek stať. A zrazu nebudem. TU.

  • 16. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 646x
  • 0
Telo a duša

Adriana Hricková

Telo a duša

Duši rozmazávam tvár. Najradšej som nahá v stojacej izbovej teplote. Ide o telo. Z rôznych buniek, tkanín, orgánov. Starám sa oň, vidím ho, cítim ho, ukazujem ním podstatu.

  • 12. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 280x
  • 0
Zmena je život

Adriana Hricková

Zmena je život

Nechtiac som vytrhla nabíjačku z notebooku a v momente sa so mnou prestal baviť. Nikdy sme neboli najlepší kamaráti, ale toto nech mi už viac nerobí. Stres, panika. Kde je tá hlúpa šnúra? Akoby som v sekunde stratila aj hmat a v tej tme aj zrak. Odkedy som televíziu zavrhla ako tichú vernú spoločníčku, votrel sa mi do priazne tento technický blázon. Neraz dostal jednu zaucho a korunovaný prívlastok navyše. Kvári mi chrbticu a rád si vynucuje nevyhnutnú pozornosť. Beztak  mu dávam takmer denne šancu plniť jeho poslanie. Je až blažený pocit ho na deň dva zanedbať. Vo vzťahu „berry" vs. laptop sa nehanbím tváriť ako egoista.

  • 9. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 320x
  • 0
Prvá naozajstná voňavka

Adriana Hricková

Prvá naozajstná voňavka

Cítim, že starnem. Ešte pred rokom by som bola niekde von alebo aspoň na Dirty Disco Rockers v Čajovni. Tento unavený pocit splodil myšlienku. Niekedy sa iba zdá, že bolesť ubíja. Ukrajuje si ako zo sviatočného sendviča, ale nakoniec aj tak vyživí odumierajúce korienky. Každým ránom doleje kúsok, hoci aj prehnitej vody z lúčnych kvetov. Ako si zašliapnutá prázdnota nalieva hnilobné drinky do žíl, začne raziť svojím vypestovaným smradom. Obklopí sa podobne pritiahnutými nášľapnými mínami.

  • 30. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 394x
  • 0
reklama
Život so strachom

Adriana Hricková

Život so strachom

Ani neviem ako sme sa spoznali, ako sme sa dotkli dlaňami. Volám ho Belo. Je veľmi prostý, väčšinu si rýchlo získa. Nebadane som väčšina tiež, v triezvosti nechcená. Čas s ním si poriadne ani neuvedomím. Ako keď som s polovičkou ostatného života. Blankytnú modrú už pohltilo trblietavé nebo – pozorujem cestou naspäť.

  • 1. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 412x
  • 0
Hudba ako únikový východ

Adriana Hricková

Hudba ako únikový východ

Zavrieť oči a opustiť čas. Nájsť tú správnu a vnímať iba to, čo vpúšťa dnu. Prsty sa pomaly maznajú s príťažlivým vánkom, vlasom dávajú novú podstatu. Oči zvlhnú od sivastých mrakov alebo pocitu sladkosti. Možno práve to si potreboval.

  • 28. júl 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 498x
  • 4
...lebo život.

Adriana Hricková

...lebo život.

Keby sme boli všetci zamilovaní (nie do seba), vychutnávali by sme sýtosť jarných farieb, sledovali ako sa bavia drozdy v zeleni, lapali vôňu orgovánov na zaprášenej ulici alebo sa usmievali na šéfa a zadívali sa na jeho kyslú vrásku medzi obočím. Predstavujem si ako by mal každý hopsavú chôdzu, bol prívetivý, zábudlivý, nepozorný a tak trochu ako na ľahkých drogách. Nie, nie to je moc psycho a náznak ružovej. Sladké mám rada, to musí ostať.

  • 27. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 569x
  • 0
Rozdávaj viac lásky

Adriana Hricková

Rozdávaj viac lásky

Je na kolenách, nohy odmŕzajú a on hovorí: „ Rozdávaj viac lásky.“ Ľudia okolo mňa si ju zaslúžia. A ak si ju aj nezaslúžia, potrebujú ju. Každý chce byť milovaný. Aj keď ešte nie všetci o tom vedia. Milujeme a nežijeme iba pre seba. Nevystrašia nás tak vákuové stavy. Občasná alebo sýta linka na líci začne žiariť.

  • 20. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 466x
  • 0
Pravidelne vetrám

Adriana Hricková

Pravidelne vetrám

Vietor chumelí vlasy, neuhýba, chce sa obtrieť o každého. Kradne slnečne jarné úsmevy a ponáhľa sa. Odnáša ich tam, kde to potrebujú slané tváre a oči bez bázne. Však, keď sa unaví, pokrkvané grimasy sa uvoľnia. Nedokonalé účesy starostlivých kreatúr budú opäť lesklé a umelé. Migrenici odľahčia pečeň a ja si pôjdem konečne zformovať zdravého ducha v krivkovom tele.

  • 13. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 428x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu