Malá jesenná výpoveď

Autor: Adriana Hricková | 1.11.2012 o 17:54 | (upravené 8.11.2012 o 12:53) Karma článku: 3,71 | Prečítané:  288x

Úvody by mali byť pútavé a sťahovať pod ďalšie riadky (..znie to asi ako veta, ktorá ľuďom za katedrami neohrabane zvyšuje tlak: „Hoci nie som dobrý rečník", ....

Ja viem, ale mňa tie prvé biele tuhé a potom tekuté veci, čo sa mi vysmievali do ksichtu a uponáhľane padali z neba, naozaj rozladili. Pripadali mi ako detiská z rodín bez lásky, čo neuvedomelými rukami ničili vhodné pamiatky... alebo tak nejak. Pocit, čo stiahol poloplné pery a spravil z nich úzke a vráskavé čiary v tichu. Raz som si až dupla ako malé decko (v detstve som to urobila iba raz a zapamätala si).., keď môj zrak nechtiac narazil na pohľad z okna. Sneh padal ešte hustejšie a mňa teraz nemal kto vyrúbať. Iba M sa na mňa pozrel so zamlčanou myšlienkou: „To nemyslíš vážne", asi. Vyzeral tak. Nečudujem sa mu.

Na prvý sneh som sa mala tešiť, mal prísť tak akurát a malo to byť zamatové alebo aspoň vyvolať úsmev alebo malý chichot. Mala som stáť pri okne, fúkať jablkový čaj so škoricou a M by ma po chvíľke zoznámenia sa s novými farbami a halenkou, objal, položil bradu na plece, pobozkal ma na šiju a urobili sme zimný čas spoločným.

Pokračovalo to babím letom. Akoby sa mu až príliš zapáčili sympatie od ľudí, že môžu chodiť v topánkach s otvorenými špičkami, pätami alebo aspoň priehlavkami. Stačilo im menej vrstiev, ženy sa mohli vytešovať z vánku a voľnosti pod sukňami. Mohli robiť babie pikniky, prevážať sa bicyklami bez omrzlín, tešiť sa z hôr a pohybu. Aj predajcovia sa riadili počasím a spoliehali sa na masy, keď nastavovali budík pred spaním. Podivíni ako ja mohli bezútešne chodiť po obchodoch a hľadať kabát a topánky, čo zahrejú, lebo sa nevedia dočkať prízemných teplôt a opadaných listov. Jednoducho dlho som sa tešila na jeseň a nič nevyšlo. Iba čistý chaos, zradená radosť a nenaplnený čas.

z jesení dávno minulých

Oficiálne jeseň žije. Ale podľa teplôt a toho ako to vonku vyzeralo, bola pre mňa ozajstná jeseň iba jeden deň. Ktorý milovník jesene by nebol namosúrený na tú bielu hrubosť, čo si dovolila zasadnúť a vpiť sa do nepripravených buniek?

Asi aj o tomto je ľudskosť. Spraviť niečo proti poriadku a vinu hľadať v druhých, aby sme prekryli veľkosť v malosti. Mne sa to zjavne stáva aj voči prírode.

Telo si podmanilo dušu, inokedy zas duša silou potiahla telo a zhltla ho niekde medzi, do neurčita.

Možno sa jeseň ešte vráti. Chcem tomu veriť. Pozrieť sa jej do očí a potom pokorne sklopiť zrak, tak, že mi dovidí do domu aj bez slov. Nateraz na seba trochu zazeráme. Aspoň pokiaľ nevyjde slnko a nevysuší chodníky, aby sme sa mohli stretnúť a aspoň nachvíľu naplniť ideálne časopriestory.

Je fajn ujasniť si veci. S Matičkou, druhými a hlavne samým sebou.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?